Zväz podotkol, že slovenský cementársky priemysel preinvestoval do
nových technológií na znižovanie svojej uhlíkovej stopy za posledné roky
desiatky miliónov eur. Bez verejných financií, ktoré by priemyslu
umožnili aplikovať najnovšie technológie a inovácie vo fázach procesu
výroby cementu, však podľa zväzu bude dosiahnutie uhlíkovej neutrality v
horizonte stanovenom Európskou úniou (EÚ) takmer nemožné.
Prelom na ceste k uhlíkovej neutralite môžu podľa výrobcov cementu
priniesť technológie zachytávania a následného využitia či uskladnenia
CO2. Tento proces by mal predstavovať až 42-percentné zníženie emisií
CO2, ktoré bežný závod ročne vypustí. Technológia sa však ešte len
vyvíja, budúci rok by malo byť prvé testovacie zariadenie odskúšané v
Nórsku.
Podobná technológia sa rodí aj v susednom Rakúsku. "Zahŕňa
zachytávanie CO2 priamo v závode, zabezpečuje jeho transport do
neďalekej rafinérie, kde ho nechajú reagovať pomocou syntézy so zeleným
vodíkom vyrobeným z obnoviteľnej energie, a potom už ako syntetické
palivo bude využívané v technologických procesoch priamo v rafinérii na
výrobu plastov pomocou polymerizácie," priblížil riaditeľ zväzu
Rudolf Mackovič. Tento projekt by mal byť realizovaný do roku 2030.
Výrobcovia cementu však volajú po podpore z EÚ aj pre takéto projekty.
Zväz tiež podotkol, že EÚ by sa mala zaoberať aj uznaním osobitosti
bieleho cementu, keďže ten absorbuje CO2 zo vzduchu rýchlejšie než šedý.
Slovensko je pritom jednou zo siedmich európskych krajín, kde sa takýto
cement vyrába. Zníženie CO2 pri jeho výrobe si však takisto vyžaduje
investície. "Nárok na udržateľné financovanie by pre výrobcov bieleho
cementu znamenal obrovský prínos pre spoločnosť. Vďaka svetlým,
reflexnejším povrchom stien, chodníkov alebo ostení v cestných tuneloch
by sa znížila spotreba energie v budovách a v prípade ciest, cestných
zvodidiel či zvukových bariér z bieleho cementu by sa zvýšila aj
bezpečnosť cestnej premávky," uzavrel Mackovič.